Sú chvíle keď sa iba tak náhodou ocitnete niekde v prírode v peknom počasí. Všade okolo plno snehu, ale v skutočnosti slnko páli a vonku je tričková teplota hoci okolo ľudia lyžujú a iba biela krajina dokazuje, že je ešte zima. Vtedy pokoj hreje aj vo vnútri duše a zrazu Vám nevadí, že stojíte vlastne v dave, ktorý si užíva rovnakú krásu. Nevadí Vám, že si všetci fotia to isté čo Vy a Vaše zábery a pohľady anonymne zdieľate hneď na mieste s inými ľuďmi. Nie nevadí mi to. Pre mňa je jedičný tento okamžik. Vidieť hory ako spia pod snehom a predsa sú plné života je môj jedinečný okamžik. Vždy.