Áno, z Trenčína do Piešťan sa dá dostať za jeden deň, ale prečo si ho nesprestriť zážitkom v lesoch na Považskom Inovci? Koniec augusta pre mňa a mne blízkych nadšencov outdooru bol v znamení bicyklov, krásnych výhľadov, večerného posedenia pri ohni a zážitkov. Začali sme relatívne neskoro. Nástup v trenčíne bol až o druhej poobede vzhľadom na prácu  a možnosti členov skupiny. Keďže sme išli “na ťažko” t.j. vybavenie na prenocovanie, hneď prvé stúpania nám dali zabrať. Začínali sme v Kubrej a prechodom po cyklistickom chodníku cez Soblahov sme sa dostali do Mníchovej lehoty. Po krátkom občerstvení sme začali stúpať na Chatu pod Inovcom. Stúpanie nám úplne vybilo naše vnútorné agregáty a aj napriek posilneniu na chate sme ďalej na hrebeň vyšli viac menej silou vôle. Rýchlo nejaké fotky, pozrieť výhľady a s nastupujúcim večerom sme sa ponáhľali do sedla Tri boky, pod ktorým sa nachádza útulňa Izba. Čarovné miesto s atmosférou nás chytilo a ostali sme tu cez noc. Okrem pobehujúcich myší a iných hlodavcov sme si vychutnali aj nový prístrešok, ktorý podľa informácií stál iba pár dní. Nasledujúci deň sme pokračovali po hrebeni a pomaly sme si uvedomovali, že Považský Inovec je nádherne pohorie s množstvom výhľadom, ale všetko mú svoju cenu. Nie sú to Malé Karpaty a niektoré šlapania boli naozaj výživné s našim nákladom. Postupujúc po hrebeni nakoniec padlo rozhodnutie cestu trošku skrátiť a do Piešťan zostúpiť už zo sedla Kostolný vrch. Pizza v Piešťanoch nás trochu postavila na nohy aj keď sme do reštiky moc nezapadli keďže po dvoch dňoch bicyklovania v horúčavách sme naozaj skôr pôsobili dojmom, že nutne potrebujeme vodu a šampón. Následný presun vlakom do Trenčína k autu bol takisto zážitkom. Meškanie vlaku, ktoré sme spôsobili bolo zapríčinené diskusiou so sprievodkyňou, či sa zmestíme alebo nie. Nakoniec podľahla nášmu šarmu a bezpečne sme sa dostali k autu. Celý trip meral síce iba niečo vyše 60 km a za dva dni sme nastúpali do 2000 výškových metrov, ale charakter pohoria spolu s nákladom a teplotou vonku nás úplne vyčerpal. Každý z nás však potvrdil, že Inovec je nádherné pohorie plné singláčov a nádhernej prírody a toto rozhodne nebola naša posledná návšteva.