Skialp v Nízkych Tatrách môže byť niekedy naozaj poriadne adrenalínový. Spoza okna to vyzeralo na krásne počasie s jasnou oblohou a príjemnou túrou. Vietor s rýchlosťou 80km/h však mení situáciu a robí z hrebeňovky boj. Nielenže som mal problém sa občas udržať na nohách a lyžiach, ale doniesol som si aj zopár suvenírov. Ten prvý bol sneh vo vrecku nepremokavej goretexovej vetrovky. Prenikavý vietor si našiel svoju cestu aj cez túto vrstvu. Ten druhý som objavil až pred zrkadlom. Omrzlina na tvári na mieste pod prilbou. Paradoxne, keď som si myslel, že už nemám síl, prebehlo niekoľkokrát predo mnou stádou terénnych kôz – kamzíkov. Pohľad na ich namrznutú srsť ma povzbudil a bol som rád, že tadiaľto iba prechádzam a nemusím tu bývať a žiť 24 hodín denne. Na záver som ocenil, že konečne niekto prestal strieľať zboku do mňa tie ľadové špendlíky. Vždy si hovorím “už nikdy viac” a vždy ma prekvapí ako rýchlo na to zabudnem a teším sa na ďalší výlet. Celková trasa – Trangoška, chata MRŠ, ďumbier, Chopok s dĺžkou asi 12km pri  -14 stupňoch. Skrátka super.