Náš tradičný turistický májový trip sa tohto roku rozdelil zo zdravotných dôvodov na turistov a cykloturistov. Spolu s kamarátom sme dvaja tvorili tú cyklistickú skupinu. Prvý deň sme začali každý sólo na Králikoch smerom na Skalku. Strmou cestou po zjazdovke s plným bajkpeckingovým nákladom som zo seba vyhnal všetko zlo. Nástup bol taký, že aj srnky sa museli za mňa hanbiť. Na hrebeni sa mi otvorili kásne výhľady a aj vďaka jemnému daždu som si uvedomil krásu jari. Stromi akurát začínali zelenieť. Obavy zo zlého počasia z predchádzajúcich dní sa rozplynuli hneď na hrebeni. Je síce vlho, ale nie je blato. A mením defekt. Ešteže má náhradnú dušu a lepiacu sadu. Stany rozkladáme pod skalkou. Ráno nás privíta teplá káva a raňajky v podobe bufetára, z ktorého sa stáva cyklistická legenda a brat majstra sveta v cyklokrose. Dostávam náhradnú dušu a vyrážame smerom do Harmanca. Cestou ešte v selde pod Tablou stretávame našu turistickú časť. Cestou do Harmanca znašame v lísti bicykle a všetko pripomína jeseň. Plno lístia. Po chvíli však znova nasadáme a spúšťame sa do Harmanca. Cestou vybehne asi 20 metrov pred nami z lesa medveď a uteká a po chvíli zabočí do lesa znovu. Ostávame v šoku. Nevieme či to bolo mláďa, či ich je viac. Celé sa to zomlelo za pár sekúnd a radšej pokračujeme. Stúpanie na Kráľovú studňu mi pripadá ako večnosť. Rozbitá cesta a neuveriteľných 13 km stúpania nám berie všetky sily. občas stojíme a jeme, občas fotíme. Na Kráľovej studni nás čaká pivo a čistý opušťák kým nepríde zvyšok partie. Miesto na bivak na hrebeni bolo úplne rozprávkové. Zaslúžene vydreté so splnom mesiaca. Ticho sedíme pri ohni a uvedomujeme si, že toto je tá energia, čo nám dobíja baterky. Posledný deň sa nesie v znamení hrebeňových stúpaní a klesaní na Krížnu. Odtiaľ nás čaká dlhý zjazd s vyše kilometrovým klesaním a z letného počasia na hrebení prechádzame cez snehové polia až do údolia. Ruky máme vytrasené, ale výhľady sú naozaj nádherné a človek má chuť zastaviť každú chvíľu a iba tak hľadieť. Po zjazde na hlavnú cestu sme plánovali ešte pokračovať, ale s prístupom na internet sme pozreli radarové snímky. Blížiace sa búrky nás prinútili po ceste zbehnúť do Starých hôr. Bicykle schované, obed na stole a už to môže prísť. A prišlo. Dvojhodinový intenzívny dážď s búrkou nás presvedčil, že naše rozhodnutie bolo správne. Zvyšok skupiny pribieha už za dažďa, ale bez výrazných škôd a spoločne užívame záver tohto výletu. ďalšia oblasť do zbierky, ďalšia skúsenosť. Veľká fatra je nádherné pohorie, kde každý meter klesania je vyvážený tromi metrami stúpania. Či to stojí za to? Celkovo vyše 60 kilometrov, dve noci v stane, vyše 1600 výškových metrov ….. áno, stojí to za to. Pravá hodnota totižto nie je v číslach, ale v niečom inom. Návštíviť nové miesta, vidieť západ a východ slnka, nuádherné výhľady so super partiou. A oveľa viac.